"Stupeň zamilovanosti je priamo úmerný stupňu zúfalstva, v akom sa nachádzaš." Svet mi je dlžný, Evita Urbaníková
"Stupeň zamilovanosti je priamo úmerný stupňu zúfalstva, v akom sa nachádzaš." Svet mi je dlžný, Evita Urbaníková
Hrdina a autor námetu našej knihy Maverick Marek Adamík potvrdil už aj v knižke, že do armády sa vrátiť určite nechce. Po všetkom, čo zažil, hoci bol v Afganistane, Kongu a v Kosove ako príslušník MIEROVÝCH misií, sa z neho stal pacifista, ktorý sa vyhýba aj hroziacej bitke v bare. :-)
Našiel však spôsob, ako skúsenosti, ktoré ako profesionálny vojak získal, uplatnil v našej civilizovanej krajine – spolu s partiou podobných mladých mužov organizuje špeciálne kurzy.
Kurzy prežitia, kurzy zlaňovania, kurzy sebaobrany, kurzy ochrany dôležitých osôb, strelecké a taktické kurzy, kurzy narábania s pyrotechnikou. Áno, sú to väčšinou kurzy pre mužov, využívajú ich hlavne budúci vojaci či policajti. Mareka však môžu stretnúť aj ženy, a to počas špeciálneho kurzu sebaobrany.
„Trvá dva víkendové dni a záujemkyne sa na ňom naučia, ako sa reálne ubrániť v prípade, že na ne niekto zaútočí,“ hovorí. „Nie je to veľa, no našou úlohou nie je naučiť ženy boxovať, čo sa za taký krátky čas nedá, ani im vysvetliť, ako používať desiatky hmatov z bojových umení. Naučia sa možno štyri ťahy, ale efektívne a tak, že si ich budú v prípade potreby pamätať. Napríklad, ako reagovať, keď ich útočník zozadu chytí pod krk.“
Skúsenosť je vraj taká – ak chlap napadne ženu, očakáva, že bude akurát tak vrieskať a neefektívne metať rukami, nohami. V prípade, že nás naozaj zozadu niekto zovrie pod krkom, máme tendenciu mu ruku zo svojho krku odťahovať, čo nemá prakticky žiaden efekt. Oveľa užitočnejšie je pichnúť mu prstami do očí alebo trafiť podpätkom iné citlivé (mužské) miesto. „Tie ťahy opakujeme na kurze znovu a znovu a znovu, kým sa ženám úplne nezautomatizujú. V prípade útoku tak nebudú paralyzované strachom, ale dokážu sa naozaj brániť a aj ubrániť,“ dodáva Marek.
To isté platí aj pri tréningu narábania s pištoľou. „Ženy sa na rozdiel od mužov zbraní dosť boja. Aj ja mám pred nimi veľký rešpekt, pritom väčšina mužov považuje streľbu za vzrušujúci koníček, chodia na strelnicu, tešia sa z toho a predbiehajú sa v tom, kto mal viac zásahov čo najbližšie k desiatke. S použitím zbrane v prípade skutočného ohrozenia to však nemá nič spoločné. Tam nemáte čas dlho mieriť ‚do čierneho‘, musíte sa brániť. Čo najrýchlejšie a čo najefektívnejšie. My učíme základy sebaobrany, ktoré môžu aj ženy reálne použiť.“
Súčasťou kurzu je aj časť venovaná prežitiu v lese. Ako vyzerá výcvik prežitia budúcich profesionálnych vojakov, sa môžete takisto dočítať v knihe Maverick, „civilisti“ ho majú, pochopiteľne, oveľa menej drastický. 
„Lesa sa väčšinou bojíme, no v skutočnosti je ochrancom človeka,“ hovorí Marek. „Na to, aby sme v ňom bez ujmy na zdraví prežili napríklad aj v noci, stačí ho len rešpektovať. Vie poskytnúť dobré úkryty, my na kurzoch učíme, ako ich nájsť a ako použiť kamufláž, aby nás v nich nikto nenašiel. No a, samozrejme, ako nájsť sever a z lesa, v ktorom sme zablúdili, sa dostať von.“
Inštruktormi kurzov sebaobrany pre ženy sú skúsení bývalí profesionálni vojaci ako Marek Adamík, bývalí kukláči či exčlenovia Francúzskych légií.
Ak by ste niečo také chceli vyskúšať, viac informácií vám na vyžiadanie poskytnú TU: http://www.dssi.sk/kontakt/
Nuž a ak Marek Adamík práve nie je v plnom pracovnom nasadení na kurzoch, s veľkou radosťou trávi čas s manželkou a s prvorodeným synom Artemom. Desaťmesačný chlapček už s chuťou vyhľadáva a prehrýza káble a čoskoro bude chodiť. A hovoriť dvoma jazykmi! Mama Wanda s ním hovorí po slovensky, Marek, ktorý od ôsmich rokoch žil v Nemecku, s ním hovorí len po nemecky.
Vtipne o mužovi, čo nechce zostarnúť. Aj keby od vyčerpania umrel.
Narazili ste aj vy na chlapíka utrhnutého z reťaze? Ktorý má manželku vo svojom veku, odrastené deti, štandardné domáce zázemie, dobrú prácu a slušný príjem, no zdá sa mu to málo? Vraj potrebuje vzrušenie? Chce zostať mladý? Vlastne tvrdí, že starnutie sa ho netýka a najlepšie si rozumie s pipkami tesne po vysokej?
Ak ste na všetky otázky odpovedali áno, táto kniha je pre vás ako stvorená.
Čo kniha, to iný žáner – čo príbeh, to iná zápletka a o pointe ani nehovoriac. :-) Spôsob, akým píše Hana Lasicová, sa dá naozaj len veľmi ťažko definovať
Chcete do najmenších detailov spoznať uličky, kaviarničky a obchodíky v Paríži? Siahnite po Hankinej knižke Pravdivý príbeh lži. Dávate prednosť humoru aj na vlastnú adresu a veselej zápletke, v ktorej dcéra pátra po otcovej milenke? Skúste knihu Diagnóza: rodina.
Príbeh inšpirovaný osudom, v ktorom nájdete aj svojich predkov.Naša nová kniha vás zavedie až do obdobia rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie.
V tom čase odchádzalo množstvo mladých dievčat (často nedobrovoľne) do Viedne, medzi nimi aj Anka, nemanželské, všetkými odstrkované dievča z Banskej Štiavnice, ktoré začne slúžiť ako pomocnica vo vysokopostavenej viedenskej rodine.
Ivana Furjelová získala už ako 18-ročná ocenenie svojej prvej knižky Squelé babenky.
Stalo sa tak v utorok 23. apríla 2013 v Dolnom Kubíne, kde sa vyhodnocovala súťaž Kniha Oravy.
Mnohé ich čítajú dokonca medzi prvými. Na každej Evitovke nájdete jednu až dve recenzie od známych osobností.
Funguje to tak už od začiatku Evitapressu. Hneď na prvej knižke Všetko alebo nič od Evity Urbaníkovej boli krátke recenzie dokonca od troch ľudí – herečky Zuzky Fialovej, spisovateľky Lucie Kollárovej a nášho výborného kolegu, rešpektovaného novinára, dnes už bohužiaľ zosnulého Dalibora Hladíka.
Vyhrajte predplatné, vyberte si náhrdelník – len za štyri naše knižky!
Nie je nič zvláštne na tom, ak sa do písania kníh pustí novinár či novinárka. Medzi písmenkami sú ako doma, vedia pracovať s informáciami, emóciami aj s fantáziou, majú na to všetky potrebné zručnosti.
Písanie rozsiahlejších príbehov je pre nich väčšinou celkom provokujúce a chcú si to aspoň vyskúšať. .-)
Dvakrát po sebe bola Denisa Ogino hosťom rozhlasovej relácie Borisa Filana Pálenica (6. apríla a 13. apríla). Tému Japonsko neboli očividne schopní vyčerpať počas jedného stretnutia. :-)
Pán Filan si navyše hostí vyberá veľmi precízne, no že pri Denise nešliapne vedľa, vedel skoro na sto percent, keď si prečítal jej príbeh v knihe Sushi v dushi.
Pôvodne sme chceli, aby bol krst knižky Navarme si zdravie komornou akciou pre našich kamarátov a ich kamarátov. Čo sa vlastne aj podarilo.
Ibaže kamarátov máme veľa a aj oni svojich kamarátov. Z komorného posedenia nad zdravými jedlami v reštaurácii Green Budha v Bratislave sa tak stal veselý žúr, z ktorého sa ľuďom nechcelo odísť.
Copyright ©2013 Evitapress. Všetky práva vyhradené
